3. téma: Naša spoluzodpovednosť

Boží apel a naše výhovorky

„Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne“ (Gn 4, 10). Boh berie Kaina na zodpovednosť. Otázku: Čo si to urobil? kladie Boh aj dnešnému človeku, „aby si uvedomil šírku a závažnosť útokov na život“ (EV 10). Krv nevinných, ktorým nespravodlivo ubližujeme, je silným hlasom, ktorý dolieha až k Bohu.

Na Božiu otázku neraz odpovedáme tak ako Kain – výhovorkou: „Neviem. Či som ja strážcom svojho brata?“ (Gn 4, 9). Alebo ako znalec zákona, ktorý sa vykrúca otázkou: „A kto je môj blížny?“ (Lk 10, 29). Ježiš mu nato vyrozprával podobenstvo o pocestnom, ktorý padol do rúk zbojníkov a stal sa testom pre okoloidúceho kňaza, levitu i Samaritána (porov. Lk 10, 30-36). Len Samaritán obstál. Dnes je to hlas tisícov nenarodených detí, ktoré boli potratené v našej krajine a ktoré sú pre nás veľkou skúškou našej civilizovanosti i kresťanskej identity.

Taktika mlčania

No výhovorky a odmietanie zodpovednosti majú aj dnes najrôznejšie podoby. Ako sa to deje? Sme pod vplyvom obhajcov potratov, ktorí zdôrazňujú, že umelý potrat je osobnou vecou ženy („je to jej telo“, „ona sa musí rozhodnúť“). Z toho pre nás vyplývajú dva dôsledky: 1. mňa sa to netýka („je to vec ženy“); 2. problém potratov netreba „otvárať“ („aby sme ženám nejatrili rany“). Vzniká tak začarovaný kruh zhadzovania zodpovednosti a mlčania. Mlčíme, lebo sa nás to netýka. Mlčíme, aby sme sa nedotkli. Ak sa aj vyjadrujeme o umelých potratoch, tak sa zdráhame použiť jasné pomenovanie, totiž že ide o vraždu nevinného dieťaťa. Bojíme sa, že také pomenovanie by neúnosne doľahlo na ženy, ktoré umelý potrat podstúpili. A bojíme sa ešte jedného (a preto si nechávame zadné dvierka mlčania, resp. zahmlievania!): ak je umelý potrat naozaj vraždou nevinného dieťaťa, potom nemôžeme zostať chladnokrvne pasívni a prinajmenšom sa nám treba zamýšľať, ako by sme mohli zasiahnuť a pomôcť. A to nie sme ochotní...

Sociálny hriech

Je dôležité, aby sme vnímali nesmiernu šírku zodpovednosti a spletitosť súvislostí, lebo len tak pochopíme naliehavosť a komplexnosť odprosenia, ktoré chceme vykonať. Keď sv. Ján Pavol II. uvažuje o príčinách útokov na nenarodené deti, poukazuje na komplexné javy ako napr. „štruktúra hriechu“, „kultúra smrti“ alebo „sprisahanie proti životu“, ktoré zasahujú nielen jednotlivcov a rodiny, ale aj celé národy a štáty (EV 12). Naozaj, ženy síce podstupujú umelý potrat, ale poväčšine sú len málo vinné. Zabúdame pritom na omnoho väčších páchateľov, ktorí si často alibisticky umývajú ruky ako Pilát, vraviac: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ (Jn 14, 24).

Kto všetko je teda spoluzodpovedný? Koho a čoho sa môže týkať odprosenie?

  • Muži (manželia, partneri), ktorí pre svoju ľahostajnosť či sebectvo neboli pre ženu oporou v tehotenstve.
  • Lekári a zdravotníci, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu chrániť a liečiť každého človeka.
  • Politici, ktorí zo zištných dôvodov, zo strachu alebo ľahostajnosti odopreli nenarodeným právnu ochranu.
  • Voliči, ktorí nedbali na programový profil politických kandidátov.
  • Mediálni pracovníci, ktorí vnášali do verejnej mienky hodnoty sebectva, neviazanosti, bezbožnosti, neúcty.
  • Kňazi, ktorí zanedbali hlásanie pravdy o hodnote ľudského života, o zle potratu, antikoncepcie a umelého oplodnenia.
  • Farské komunity, ktoré zostali nevšímavé voči ženám a rodinám v núdzi.
  • Dospelí, ktorí boli deťom na pohoršenie a vystavovali ich neviazanej sexualizácii a pornografii.
  • Príbuzní, kolegovia, známi, ktorí znevažovali alebo vysmievali ženy pre ich tehotenstvo.
  • Členovia Cirkvi za osobnú pasivitu, mlčanie, nevšímavosť alebo neochotu zapojiť sa do diel ochrany života.
  • Členovia Cirkvi za hriechy nevery, rozvodu, potratu... ktoré sú na pohoršenie spoločnosti.
  • Manželia za nedodržanie sľubu daného pri sobáši, že budú prijímať deti ako Boží dar.
  • Rodičia a starí rodičia, ktorí navádzali či nútili svoje deti a vnúčatá k umelému potratu alebo umelému oplodneniu.
  • Majitelia lekární a farmaceuti, ktorí sa podieľali na výdaji prípravkov spôsobujúcich umelý potrat...

Okruh spoluvinníkov je zaiste širší. V týždňoch prípravy pred realizáciou kajúcnej tryzny, keď sa budete spoločne stretať, zdieľať a modliť, Boží Duch vám bude otvárať zrak srdca pre hlbšie poznanie ďalších príčin, vzťahov a následkov, ktoré súvisia s potratovou praxou.

Aké výhovorky najčastejšie používame zoči-voči nespravodlivosti okolo nás?

Čo to znamená, že keď hovoríme o potratoch, máme spájať pravdu s láskou?

Dokážem pomenovať svoju spoluzodpovednosť za tragédiu umelých potratov?