2. téma: Tragédia umelých potratov

Svetová vojna proti najslabším

Umelý potrat je najčastejšou príčinou úmrtia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každý deň vo svete takto zomrie okolo 125 000 nenarodených detí, ročne je to až 50 miliónov umelých potratov. Podľa štatistiky z roku 2017 na Slovensku podstúpilo umelý potrat 7496 žien.

Často počujeme upokojujúce hlasy, že počet umelých potratov klesá. Treba si však uvedomiť, že štatistiky ani zďaleka neodrážajú realitu. Zo svedectiev zdravotníkov vieme, že lekársky úkon potratu sa môže bez ťažkostí štatisticky vykázať ako iný gynekologický výkon či ako čistenie maternice po spontánnom potrate. Okrem toho treba brať do úvahy nevyčísliteľný počet umelých potratov vplyvom hormonálnej antikoncepcie (pôsobí abortívne tým, že ovplyvňuje pohyblivosť vajcovodov a oslabuje výstelku maternice a tak bráni zahniezdeniu embrya) a núdzovej antikoncepcie (tzv. tabletka po; na Slovensku sa ročne predá niekoľko desiatok tisíc balení.). V centrách umelého oplodnenia sa „vyprodukujú“ a neskôr zničia desaťtisíce ľudských embryí.

Morálna závažnosť

Umelý potrat sa zvykne nazývať aj „interrupcia“ alebo „umelé prerušenie tehotenstva“. Latinský názov je abortus. Všetky tieto výrazy sú značne nejasné, zahmlievajúce podstatu úkonu. Zamlčujú základnú pravdu, že je to úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti, vražda nenarodeného dieťaťa. Závažnosť tohto skutku je výnimočná z viacerých dôvodov (porov. aj Evangelium vitae 11):

• Svojou brutalitou – vykonáva sa doslova vysatím a zomletím zaživa, v iných prípadoch roztrhaním alebo otrávením chemikáliou alebo odsatím mozgu tesne pred dokončením pôrodu.
• Je to zabitie člena rodiny s priamou spoluúčasťou najbližších – dieťa vydávajú na zabitie vlastní rodičia; poväčšine ešte za to zaplatia. Samotná poprava sa vykonáva v maternici, teda na mieste, ktoré nesie vznešený prívlastok „najbezpečnejšie miesto na planéte“.
• Je namierený proti krehkému dieťaťu. Na rozdiel od nás je úplne nevinné. V porovnaní s ostanými ľuďmi je najslabšie. Je celkom bezbranné – nevie sa brániť ani rukami, ani plačom. Zostáva mu len tzv. nemý výkrik.

Dieťa nie je jedinou obeťou umelých potratov. Druhou obeťou je najmä matka. Umelý potrat je popretím materstva, ktoré je vpísané do ženského tela i duše. Tento skutok je skutočnou traumou pre ženské telo i psychiku a nesie so sebou vážne následky. Ide o tzv. popotratový syndróm, ktorý sa prejavuje mnohorako a v rôznej intenzite (depresie, úzkosti, vzťahové problémy, sebaobviňovanie, sebanenávisť, poruchy spánku, samovraždy a iné). Podrobne sa tomu venuje odborníčka Theresa Burkeová v knihe Zakázaný žiaľ.

Znecitlivená spoločnosť

Tragédia umelých potratov je vlastne dvojaká:

• že sa vykonávajú;
• že sme si na to zvykli a v spoločnosti sa vytratilo odhodlanie zmeniť to.

Skutočnosť umelých potratov nevyvoláva v našom vnútri primeranú reakciu, necháva nás chladnými. Vieme si predstaviť, aké vnútorné rozrušenie by sa nás zmocnilo, keby nám oznámili, že nám vykradli byt alebo že nám zmizlo auto z parkoviska a pod. Výraz „umelý potrat“ s nami nelomcuje, hoci označuje omnoho závažnejšiu skutočnosť, ako je napr. krádež.

Preto je dôležité, aby sme sa naučili žasnúť nad vznešenosťou človeka, krásou materstva, darom dieťaťa a zároveň aby sme sa vedeli zhroziť nad krutosťou umelých potratov. Iba silné emócie úžasu a zhrozenia môžu spôsobiť naše prebudenie, t. j. uvedomenie si našej osobnej spoluzodpovednosti.

Úcta k nenarodeným deťom nás zaväzuje, aby sme hovorili jasnou rečou. Úmyselný potrat je vraždou nenarodeného dieťaťa. Druhý vatikánsky koncil neváhal pomenovať tento skutok ako „ohavný zločin“ (GS 51).

„Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 32). Áno, poznanie reality abortu nás vyslobodzuje z osobnej i spoločenskej ľahostajnosti, vedie k zamysleniu, náprave a zmene.